V priebehu dejín takmer každá kultúra či civilizácia zaznamenala vlastné príbehy o drakoch. Draci sú v tej či onej podobe známi po celom svete. V mytológii, v ľudovej slovesnosti i v legendách sa často spomínajú tieto stvorenia a ich spojitosť so svetom ľudí. O týchto astrálnych bytostiach sa však v ostatných obdobiach európskej kultúry nehovorilo príliš pravdivo či vľúdne. Patria k jedným z najlepších pomocníkov pri mágii. Ak je človek ochotný venovať im čas a vynaložiť dostatočné úsilie, aby sa s nimi zoznámil, môžu sa stať dobrými priateľmi, silnými ochrancami a múdrymi učiteľmi. Sú však draci skutoční? Túto otázku si kladú asi mnohí z vás. Keďže nežijú v hmotnom rozmere bytia, nemôžu ich vedci lapiť a podrobiť výskumu. Preto sa niektorí ľudia domnievajú, že draci nie sú skutoční a neexistujú. Veda a vedci sa však už toľkokrát zmýlili. Rovnako, ako iné osoby obdarené schopnosťou vnímať nadzmyslové skutočnosti, ani tí, ktorí vnímajú drakov, považujú svoje skúsenosti za nedostupné vedeckému overovaniu. Títo ľudia ovládajú umenie ako preniknúť do astrálnej ríše, ako sa v nej pohybovať, ako získať pomoc a informácie. Preto veľmi dobre vedia aj to, že draci a iné stvorenia skutočne existujú, ich existencia je však iného druhu, než je existencia hmotných predmetov či živočíchov.

Žiaden všeobecný popis drakov neexistuje. Predstavitelia tohto druhu však vykazujú spoločné rysy: chrlia oheň a pohybujú sa vzduchom. V starých spisoch sa uvádza, že draci môžu mať dve, štyri alebo vôbec žiadne nohy, že môžu mať pár krídel či žiadne, že pľujú oheň a telo majú pokryté šupinami. Dožívajú sa vysokého veku a sú veľmi múdri. Podľa toho, akého prijatia sa dočkajú, sú tieto bytosti buď dobromyseľné alebo násilnícke. O drakoch možno hovoriť ako o svojráznom druhu živočíchov. V rámci dračieho spoločenstva však existuje množstvo podtried, poddruhov a rodov. Dračí druh sa delí na viacero rodov, ktoré žijú v rôznych končinách. Tieto rody možno rozčleniť na ďalšie podskupiny: horských, lesných, morských a vodných, sopečných, veterných, púštnych, búrkových, ohnivých drakov, ako i drakov živlov, svetla, počasia a chaosu. Každý dračí typ je priťahovaný určito farbou a kameňom, ku ktorému prislúcha, a preto nám môže poskytnúť dobré služby pri magických úkonoch. Jeden z dračích rodov s podobnými rysmi bol udomácnený v Európe, predovšetkým v severnom Nemecku, Škandinávii a na ostrovoch severného Atlantiku. Tieto draky sa väčšinou vyznačovali mohutným telom a širokými krídlami. V mnohých zdrojoch nájdeme zmienku o štyroch nohách. Vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku žila druhá skupina s odlišnými črtami. Jej zástupcovia boli menší ako draci severu. Podľa ľudových povestí nepresahovali veľkosť koní. Ľuďom sa väčšinou vyhýbali. Tretia skupina pozostáva z bežných, štvornohých a dvojnohých drakov (Wyvernov) a drakov bez nôh (Wormov). Ich domovom bolo Írsko a Britské ostrovy. Štvrtý rod obýval územie Grécka, Malej Ázie, južného Ruska a severnej Afriky. V tejto oblasti to bol druh s väčším počtom hláv. Oba americké svetadiely a austrálsky kontinent boli riedko osídlené drakmi malého vzrastu. Nemali žiadne krídla, no aj napriek tomu sa pohybovali vzduchom - nechali sa unášať vetrom a nadnášať magnetickým poľom zeme. Šiesty rod tvoria orientálni draci, ktorí žili v Číne, západnej Ázii a Indonézii. K ľuďom boli podstatne priateľskejší. Nemali krídla, no bez problémov sa pohybovali vzduchom. Cisárski draci mali päť pazúrov na každej labe, draci nižšej kategórie len tri či štyri.